:07:04
Nebo, na ktoré kedysi tak rada vzhliadala,
sa teraz stalo len pokrývkou jej màtveho tela.
:07:24
Vdy kvitnúce kvety,
ktoré vlastnoruène zasadlia,
:07:29
sa stali u len stratenými
ruami jej líc.
:07:39
Zronený svojou ve¾kou stratou,
starký
:07:42
opustil ten domov,
aby sa u nikdy nevrátil.
:07:59
Na pohrebe starkého
smútiaci nevedeli,
:08:04
e sa na neho pozerá jeho màtva ena.
:08:08
- Najskôr jeho ena, potom on.
- Tragédia.
:08:11
- Povedz mi nieèo. Preèo bola jeho ena
pochovaná do zeme a
:08:14
on uzavretý do krypty?
- Kvôli nejakej ich rodinnej tradícií.
:08:17
Kvôli dajakej povere.
:08:20
Tak, pomaly sa stmieva. Mali by sme ís.
:08:28
Potom dvaja smútiaci opúali
toto miesto posledného odpoèinku.