:12:02
tvoje zavreté vieèka
s neuverite¾ným smútkom
:12:05
orgovánov na stole,
tak náchylné k plaèu
:12:07
Dotknutý smútkom, tvojho vieèka
:12:10
boli sme ticho pokojný a tvoja ruka bola
horúca
:12:14
rieky pulzovaly v kritálových priezoroch
tvojich oèí,
:12:17
z hôr sa znáal opar,
moria sa zdúvali
:12:21
drala si na dlani gu¾u,
:12:24
z kritálu; na tróne
si ticho spala
:12:27
A, ó Boe môj!-
bola si moja,
:12:30
vstala si a zrazu si premenila
:12:33
¾udský jazyk, ktorým hovoríme
:12:36
v reè enúcu sa, zvuènú,
:12:39
a slovo "Ty" nadobudlo nový
význam
:12:42