:04:10
"Milá sestra Helen,
ïakujem za vá list.
:04:13
Píem vám z môjho domova.
Cely 2 krát 3 metre.
:04:18
Som tu 23 hodín denne.
:04:20
Odsúdenci na smr tu nepracujú.
:04:23
Sme osobitne. Dria nás
bokom od normálnych ¾udí.
:04:27
Sme tu elita, lebo sa
budeme smai.
:04:30
Je aké nevymäknú.
:04:32
Posilujem so svojou skrinkou
aby som sa udral vo forme.
:04:37
Rýchlo sa tu priberá.
:04:39
Rya, zemiaky, palacinky, fazu¾a.
:04:42
Niekedy si pripadám
ako prasa na farme...
:04:44
... èo ho vykrmujú aby ho
na Vianoce zabili.
:04:47
Raz sa mi snívalo e
ma idú smai na kresle...
:04:50
... a priiel ku mne Boh,
na hlave mal kuchársku èapicu.
:04:54
Vyvá¾al ma v strúhanke,
zbiehali sa mu sliny.
:04:58
Asi som poahaný, e sa
mi také veci snívajú..
:05:01
... ale mozog si tu robí
divné veci keï vetci naokolo...
:05:04
... vás chcú len zabi.
:05:06
Ete raz Vám ïakujem za list.
:05:09
Ve¾a poty alebo návtev tu nemám.
:05:11
Nikto z rodiny sa sem nemôe
dosta. Chápem ich.
:05:16
Majú to z domu ïaleko. "
:05:23
- Dobrý deò.
- Dobrý deò otèe.
:05:25
- Sestra...
- Helen Prejeanová. Teí ma.
:05:27
- Posaïte sa.
- Ïakujem.
:05:39
- U ste boli vo väzení ?
- Nie, otèe.
:05:42
So sestrou Klementínou sme
spievali v New Orleanskej polepovni.
:05:46
Spievali sme "Kumbaya" a
chlapcom sa to celkom páèilo.
:05:49
Zaèali si vymý¾a vlastné
vere:
:05:51
Niekto uteká, ó pane.
:05:55
Potom stráe nariadili
spieva inú pesnièku.
:05:58
Kde máte habit ?