1:10:05
-Majú lieèivú silu. Videl som to... -Nie. Kde je moja dcéra?
-Ona... ona... -Bola vyvolená, ako jej matka. -Èoe?
1:10:19
-V èasoch nebezpeèenstva si krytá¾ zvolí hostite¾a. Niekoho s
krá¾ovskou krvou, aby ochránil ¾ud. Nikoho iného. -Moment. Zvolí?
1:10:32
-Tá vec je ivá? -Svojím spôsobom. Spája sa v òom kolektívne
vedomie tých, èo tu boli pred nami. Poskytuje silu, ktorá ochraòuje.
1:10:50
Èasom si vytvoril vlastné vedomie. Videl som, ako sa ho snaili
vyui vo vojne. Jeho sila sa nedala ovláda.
1:11:06
-Viedlo to k námu koncu. -Preto ho schovali za mestom. Aby
sa história nezopakovala. -A aby Kidu nepostihol rovnaký osud...
1:11:19
-ako moju milovanú enu. -Èo tým myslíte? Èo s òou bude?
-Ak bude dlho vystavená krytá¾u, stratí sa v òom navdy.
1:11:32
-Je mi vetkým. Môj prívesok mala zdedi ona. Ale teraz je tvoj.
-Môj? -Vrá krytá¾. Zachráò Atlantídu. Zachráò moju dcéru.