:10:02
tým si otvára nové monosti
na vyhováranie sa.
:10:05
A keï Sartre hovorí o zodpovednosti,
:10:08
nemá na mysli nieèo abstraktné.
:10:10
Nehovorí o tom druhu bytia alebo due,
ktorý uznávajú teológovia.
:10:14
Je to nieèo hmatate¾né.
Sme to my rozprávajúci sa.
:10:18
Robenie rozhodnutí.
Konanie a zodpovednos za dôsledky.
:10:21
Môe by pravda, e na svete
je es miliárd ¾udí a pribúdajú.
:10:25
Avak, tvoje konanie je odliné.
:10:29
Za prvé, odliuje sa materiálnymi podmienkami.
:10:31
Odliuje sa od ostatných ¾udí
a dáva príklad.
:10:35
V skratke, myslím e mottom je...
:10:37
e by sme sa nemali jednoducho odpísa...
:10:39
a urobi zo seba obe rôznych síl.
:10:43
My sa vdy rozhodneme, kým sme.
:10:56
Zdá sa, e tvorenie vychádza z nedokonalosti.
:10:58
Vychádza zo snahy a sklamania.
:11:04
A myslím, e preto vznikol jazyk.
:11:07
Teda, e vyiel z naej túby prekona samotu...
:11:12
a zblíi sa jeden s druhým.
:11:16
A bolo by to jednoduché,
keby ilo len o preitie.
:11:20
Ako napríklad, "voda".
Vymysleli sme pre òu zvuk.
:11:22
Alebo, "Saber, za tebou je ab¾ozubý lev."
Aj pre to sme nali zvuk.
:11:26
Ale zaujímavé to zaèína by vtedy,
:11:31
keï pouijeme rovnaké symboly na vyjadrenie...
:11:36
vetkého abstraktného a nehmatate¾ného,
èo zaívame.
:11:41
Èo je to sklamanie?
Alebo hnev alebo láska?
:11:46
Keï poviem "láska",
:11:48
zvuk ktorý mi vychádza z úst...
:11:50
a dostane sa niekomu do ucha,
:11:53
prejde tou Byzantskou trubicou v jeho mozgu,
:11:57
cez vetky spomienky na lásku,
alebo jej nedostatok,