1:09:18
"Na tomto moste,"
upozoròuje Lorca,
1:09:21
"ivot nie je snom."
1:09:23
"Dávaj si pozor a dávaj si pozor a..."
1:09:27
"dávaj si pozor."
1:09:29
A uvauj, pretoe "potom" sa stane,
1:09:33
"teraz" nie je.
1:09:35
Ale nespomenul som pokraèujúce "wow",
ktoré sa deje práve teraz?
1:09:40
Vetci sme spoluautormi tejto taneènej extázy...
1:09:43
kde aj naa neschopnos sa stáva výhodou.
1:09:46
My sme tvorcami samých seba,
1:09:48
spolutvorcami gigantického
Dostojevského románu, hrajúc klaunov.
1:09:53
Táto celá záleitos,
do ktorej sme zapojení zvaná svet...
1:09:56
je monosou ukáza,
aké môe by odcudzenie vzruujúce.
1:10:00
ivot je záleitosou zázrakov,
ktoré sa odohrali pred èasom...
1:10:05
momentmi zjavenými v kadého prítomnosti.
1:10:08
Svet je skúkou, èi dokáeme
prija priame skúsenosti.
1:10:13
Ná zrak je ako skúka,
èi dokáeme vidie aj mimo neho.
1:10:17
Otázka je skúkou zo zvedavosti.
1:10:20
Pochybnos je skúkou z vitality.
1:10:23
Thomas Mann napísal,
e by si radej uíval...
1:10:27
ako napísal stovky príbehov.
1:10:29
Giacometti raz nabúral s autom,
1:10:33
a spomenul si ako dostal záchvat,
1:10:37
náhlej veselosti,
1:10:39
keï si nakoniec uvedomil, èo sa mu stalo.
1:10:42
Arogancia spôsobí, e nemôe
porozumie ivotu a zároveò ten ivot i.
1:10:47
Nie celkom súhlasím.
Ale ani celkom nesúhlasím.
1:10:52
Povedal by som,
e porozumený ivot je ivot uitý.
1:10:56
Ale otravujú ma paradoxy,
1:10:59
môem sa uèi milova a súloi...