Frida
prev.
play.
mark.
next.

:49:03
Ty hlúpuèké dievèatko.
:49:14
Zbláznila si sa?
Zakázal som ti to!

:49:16
Prestaò, Diego!
Nemôžeš ma prinúti, aby som tu ostala!

:49:19
- Ale áno, môžem!
- Daj mi to!

:49:20
Nie, Frida!
:49:22
Nie, predtým sme
to všetko zvládli!

:49:24
Idem, do pekla!
Vrᝠmi tú skurvenú nohu!

:49:26
Doktor, prosím vás,
pomôžte mi.

:49:29
Èo sa to tu deje?
:49:31
Povedal som jej,
že musí osta v posteli.

:49:33
Žiadal, aby sme vás zavolali.
:49:34
- Idem na svoju výstavu.
- Frida...

:49:36
celý život som èakal na svoju
vlastnú výstavu v rodnej zemi.

:49:39
A nenechám si to ujs.
:49:45
Ak sa bronchitída bude zhoršova,
môže prejs až do zápalu p¾úc.

:49:48
Frida, za žiadnych okolností,
by ste nemali vychádza z postele.

:49:52
Prinesiem ti všetky klebety,
s¾ubujem ti.

:50:07
Cristina!
:50:10
Bolo to to pojašené diea,
ktoré...

:50:13
na mòa krièalo,
:50:14
"Diego, chcem vám ukáza
moje práce!"

:50:16
Ale, samozrejme,
ma prinútila, aby som zišiel ku nej dole.

:50:22
Spravil som to, a odvtedy
som sa neprestal pozera.

:50:27
Ale chcem o Fride hovori
nie ako jej manžel,

:50:31
ale ako umelec.
:50:34
Obdivujem ju.
:50:36
Jej práca je taká
jedovatá a zároveò jemná...

:50:42
tvrdá ako oce¾...
:50:44
a jemná ako
motýlie krídlo.

:50:48
Láskavá ako úsmev...
:50:52
krutá ako...
:50:55
horkos žitia.

prev.
next.