:32:01
- Musím s ním hovori.
- Samozrejme.
:32:04
Treba vetko skry,
vetko v tom dome...
:32:10
Nie, nikto sa to nesmie dozvedie.
:32:16
Musíme zabudnú.
:32:19
Musíme na vetko zabudnú.
:32:22
Navdy...
:32:26
Navdy...
:32:29
To je vetko.
:32:31
A pozerala sa tam niekde.
:32:33
Do stredu iestej,
alebo siedmej rady.
:32:36
A nespomínate si na tváre ¾udí,
ktorí tam sedeli?
:32:40
Nie, je mi ¾úto.
:32:42
Svetlá svietili na nás,
oni sedeli v tme.
:32:46
Keï tak na to myslím, spomínam si,
:32:51
e zatia¾ èo Helga hovorila,
spozoroval som nejaký pohyb,
:32:55
v iestej, alebo siedmej,
mono ôsmej rade.
:32:59
- Ale nie som si istý.
- Aký pohyb?
:33:03
Èo ste hovorili, prosím?
:33:06
Pýtala som sa, aký pohyb?
:33:10
ako poveda.
Akoby sa niekto postavil a odiiel.
:33:14
Samozrejme, mám taký dojem,
ale netvrdím to s istotou.
:33:19
Tie svetlá nám svietili rovno do oèí.
:33:24
Vidí, a u nie si nervózny.
:33:28
Vie si dokonca zapnú koe¾u,
bez trasenia rúk.
:33:32
Nechcela by si u presta
s tou nervozitou?
:33:35
Je to otázka mojej prirodzenosti.
Môj umelecký temperament.
:33:41
Preèo si sa stal klaviristom?
:33:44
No, môj psychiater tvrdí,
e z nenávisti voèi môjmu otcovi.
:33:51
Pretoe v stláèaní klávesov
som videl vylamovanie jeho zubov.
:33:58
Pravda je taká, e mám rád hudbu.