:24:32
- Priatelia moji, ïakujem bohom,
e vás sem doviedli. - My tie.
:24:42
- Dobrý veèer. Aké je jedlo ?
- Nie je zlé.
:24:45
- Aj vy h¾adáte zlato ?
- Zlato ? To znie zaujímavo.
:24:47
Povedz mi o tom viac.
Sadni si prosím.
:24:50
Ale, je to iba povera.
Niekedy ti ju poviem.
:24:53
Zdá sa e tu kadý poèul o tom zlate.
Kde si myslí e je skutoène zakopané.
:25:00
Preèo si taká zvedavá ?
Tí vojaci ho mohli zakopa niekde tu.
:25:04
Ale oni sú tak dlho nezvestní.
Pravdepodobne sú vetci màtvi.
:25:08
To e zmizli ete neznamená e sú màtvi.
Tak preèo sa nikdy neukázali ?
:25:12
Mono sa rozhodli
e zlato si nechajú pre seba.
:25:15
Myslí si e poslali niekoho
iného aby im to zlato doniesol ?
:25:18
Preberme si to spoloène.
U aj napriek ich veku.
:25:21
A samozrejme mohli poiada o pomoc
svojich príbuzných zlato vykopa.
:25:26
Ty si teda myslí, e môj starý otec
ma poslal aby som vás pehovala ?
:25:29
- Nie, nemysli si...
- Ty ma nemá rada.
:25:32
Bolo mi to jasné hneï od toho
momentu ako sme sa stretli.
:25:34
Ak to tak cíti,
tak mi je to váne ¾úto.
:25:37
No tak prestaòte s tým obe dve.
Mali by ste by k sebe viac priate¾ské.
:25:42
Vari vám nechutí jedlo ? Ja predsa varím
dobre. Musíte jes. Je to moja pecialita.
:25:47
Nie som hladná.
Idem hore.
:25:49
Prosím doneste nám úèet.
A toto zoberte preè.
:25:51
Nejedli si vôbec niè.
Ak to teda skutoène nechcete.
:25:55
Stôl èíslo 3.
:25:57
- Pozri sa, pracujeme predsa ako tým...
- Ty si predsa chcel aby ila s nami.