:45:07
-Tu to nenájdete. Cestovali ste zbytoène.
-Ale my sme mierumilovní bádatelia, vedci...
:45:17
-Tak preèo máte zbrane. -Tie nám pomáhajú prekonáva
prekáky. -To neplatí pre vetky prekáky. Vráte sa, musíte
:45:31
-opusti Atlantídu. Ihneï. -Vae velièenstvo, buïte rozumný...
-Pane... -Teraz nie, synu. -Verte mi, mali by sme ho poslúchnu.
:45:42
Smiem vás poiada, aby sme mohli zosta aspoò jednu noc?
Odpoèinieme si, doplníme zásoby a ráno budeme pripravení na odchod.
:45:53
-Jednu noc. To je vetko.
-Ïakujem, velièenstvo.
:46:07
-Tvoje srdce zmäklo. Pred tisíc rokmi by si ich vypráila.
-Vtedy boli ulice osvetlené. Nai ¾udia neprosili o jedlo na konci mesta.
:46:19
-¼udia sú spokojní... -Lebo niè lepie nepoznajú! Kedysi sme sa
mali skvele a teraz ijeme v troskách. Nai dávni králi by plakali, keby
:46:29
-videli, ako hlboko sme klesli. -Kida... -Ak títo ¾udia zvonka
dokáu rozlúti tajomstvo naej minulosti, snáï
:46:36
-zachránime nau budúcnos. -To, èo nás môu nauèi, u dávno
vieme. -Ná týl ivota umiera. -Ná týl ivota zotrváva.
:46:50
Kida, keï usadne na trón, pochopí.
:46:57
-Ako to ide? -Krá¾ova dcéra vyzerá, e si myslí, e sme OK,
ale krá¾...neviem, asi nieèo skrýva. -Ak skrýva, chcem vedie èo.