:33:03
otvorená z obrovskej objektívnosti.
:33:05
Teraz ide o vesmír.
:33:08
Nejde len o prechádzanie okolo nieèoho prázdneho.
:33:13
A tu sa môu nachádza tajné priechody.
:33:17
Áno, je to prázdne s takou plnosou...
:33:22
e ten ve¾ký okamih,
ve¾ký ivot vesmíru...
:33:26
v òom pulzuje.
:33:29
A kadý, kadý objekt,
miesto, èin...
:33:34
v òom zanechá otlaèok.
:33:36
A to je jedineèné.
:33:38
Ale, v podstate je to príbeh za príbehom.
:33:46
Èas sa len rozdelí na rýchlo sa pohybujúce
èastice, ktoré sa rozvíria preè.
:33:51
Buï sa pohybujem rýchlejie ja alebo èas.
Nikdy nie súèasne.
:33:55
Je to divný paradox.
Teda, èím som, technicky,
:33:59
bliie ku smrti
ako kedyko¾vek predtým,
:34:01
tým viac sa cítim, akoby mi
toho èasu ostávalo strane ve¾a.
:34:05
Keï som bola mladia,
bola som zúfalá, túila som ma istotu.
:34:09
Akoby tam bol koniec cesty
a ja som sa tam musela dosta.
:34:11
Viem èo tým myslí,
pretoe si pamätám, ako som si myslela,
:34:15
"niekedy, po tridsiatke mono,"
:34:20
"vetko sa nejako vykrytalizuje
a urovná, proste skonèí."
:34:24
Ako keby tam bola ploina,
a èakala na mòa,
:34:27
a ja som na òu plhala,
a keï som sa dostala na vrchol,
:34:30
vetok rast a zmeny prestali.
:34:32
Dokonca aj rados. Ale naastie
sa to tak nestalo, vïaka Bohu.
:34:38
Myslím, e sme si neuvedomili,
kým sme boli mladé nau nekoneènú zvedavos.
:34:41
Preto je krásne by èlovekom.
:34:43
-Vie èo povedal Benedict Anderson o identite?
-Nie.
:34:47
Ukazoval to na príklade detskej fotky.
:34:50
Vezme si detskú fotku, ten dvoj-dimenzionálny
obraz a povie, "To som ja."
:34:54
Aby si stotonila to diea na fotke...
:34:57
so sebou, ijúcou a dýchajúcou v súèasnosti,
:34:59
musí si vymyslie nejaký príbeh, napríklad
"Toto som ja, keï som mala rok,"